MS - 2. Otvorená kniha (3/3)

18. srpna 2009 v 11:35 | Stefanie Meyer |  Midnight sun - Stefanie Meyer
Emmett na mňa čakal pred dverami na hodinu španielčiny. Chvíľu pozoroval môj divý výraz.
Ako to šlo? opatrne sa opýtal.

"Nikto nezomrel," zamrmlal som.
No tak to je niečo. Keď som videl Alice na konci panikáriť, myslel som si, že...
Ako sme vchádzali do triedy, videl som jeho pamäť nejakých pár sekúnd dozadu - pohľad cez otvorené dvere na jeho poslednej hodine: poblednutá Alice rýchlo bežala cez areál rovno k budove, kde som mal hodinu ja. Cítil som jeho nutkanie vstať a pridať sa k nej, a hneď na to jeho rozhodnutie ostať. Ak by Alice potrebovala jeho pomoc, povedala by to...
Vystrašene a znechutene som zavrel oči, keď som sa zhrbil na stoličke. "Nevedel som, že to bolo takto blízko. Nemyslel som si, že to smeruje.... Nevedel som, že to bolo také zlé," zašepkal som.
Nebolo, uistil ma. Nikto nezomrel, nie?
"Presne," povedal som cez stisnuté zuby. "Nie tentokrát."
Možno, že sa to bude zlepšovať.
"Iste."
Alebo ju možno zabiješ. Pokrčil plecami. Nebol by si prvý ani posledný, kto by to pobabral. Nikto ťa nebude súdiť. Občas ľudia proste voňajú príliš dobre. Som uchvátený, že si vydržal tak dlho.
"Nepomáhaš mi, Emmett."
Bol som pobúrený že prijal myšlienku, že by som mohol zabiť to dievča, ako keby to bolo niečo nevyhnutné. Bola to jej chyba, že voňala tak dobre?
Pamätám sa, keď sa to stalo mne..., začal si spomínať a vzal ma zo sebou späť o polovicu storočia, na poľnú cestičku za súmraku, kde žena v stredných rokoch zvešiavala vyschnuté prádlo zo šnúry natiahnutej medzi dvoma jabloňami. Vôňa jabĺk visela ťažko vo vzduchu--už bolo po žatve a opadané ovocie len tak ležalo na zemi. Ich vôňa presakovala cez ich otvorené rany a vytvárala vo vzduchu husté oblaky. Čerstvo pokosené pole tomu vytváralo harmonické pozadie. Emmett prechádzal tou cestičkou, všímal si všetko, len nie ženu, aby vybavil akúsi záležitosť pre Rosalie. Obloha bola nad obzorom purpurová, nad stromami ešte celkom do oranžova. Pokračoval by ďalej, bez akéhokoľvek dôvodu zapamätať si túto chvíľu, no náhly nočný vetrík rozfúkal biele prádlo ako plachty na lodi a vovial vôňu tej ženy priamo do Emmettovej tváre.
"Ach," zastenal som potichu. Ako keby moje spomienky nestačili.
Viem. Netrvalo to ani pol sekundy. Ani som neuvažoval nad vzdorovaním.
Jeho pamäť začínala byť pre mňa príliš otvorená.
Vyskočil som na rovné nohy a zaťal som zuby tak silno, že by som mohol preraziť aj oceľ.
"Esta bien, Edward?" Opýtala sa seňora Goffová, vyľakaná mojim náhlym pohybom. Videl som svoju tvár v jej myšlienkach a vedel som, že nevyzerám dobre.
"Me perdona," zamrmlal som, keď som smeroval k dverám.
"Emmett--por favor, puedas tu ayunda a tu hermano?" opýtala sa ho, ukazujúc na mňa bezmocne, keď som sa ponáhľal z miestnosti.
"Iste," počul som ho odpovedať. O chvíľu bol hneď za mnou.
Nasledoval ma až na druhú stranu budovy, kde ma dobehol a chytil za plece.
Odstrčil som jeho ruku s nepotrebnou silou. Táto sila by mohla roztrieštiť kosti v ľudskej ruke.
"Prepáč, Edward."
"Viem." Nasával som v hlbokých nádychoch vzduch, snažiac sa vyčistiť si hlavu aj pľúca.
"Je to také zlé ako toto?" snažil sa nemyslieť na tú vôňu, keď sa ma to pýtal, no neúspešne.
"Horšie, Emmett, horšie."
Na chvíľu sa medzi nami rozhostilo ticho.
Možno že...
"Nie, nebolo by lepšie, skončiť s tým. Choď späť do triedy, Emmett. Chcem byť sám."
Bez slova, a bez myšlienky, sa otočil a rýchlo odišiel. Buď povie učiteľke španielčiny že som chorý, alebo že chodím za školu, alebo že som upír, ktorý sa nebezpečne vymkol spod kontroly. Záleží vlastne na jeho ospravedlneniach? Možno sa nevrátim. Možno že musím odísť.
Šiel som do auta, aby som počkal na koniec vyučovania. Šiel som sa skryť. Opäť.
Mal som stráviť tento čas rozhodovaním sa, alebo podporovaním svojich už-rozhodnutí, no bol som ako narkoman, zase som sa pristihol pri tom, ako prebiehavam cez myšlienky, ktoré vychádzali zo školských budov. Hlasy mojej rodiny vyčnievali, no práve teraz ma nezaujímali Alicine vízie alebo Rosalino sťažovanie sa. Jessicu som našiel ľahko, no dievča s ňou nebolo, tak som pokračoval ďalej. Myšlienky Mika Newtona upútali moju pozornosť a nakoniec som ju našiel - s ním na hodine telesnej. Bol nešťastný, lebo som s ňou dnes na biológii hovoril. Vytešoval sa nad jej odpoveďou, keď sa o tom rozhovoril...
Ešte nikdy som ho nevidel prehodiť s niekým viac ako slovo alebo dve. Samozrejme, že sa mu Bella páči. Nepáči sa mi ten pohľad, ktorým na ňu pozerá. Ale nezdá sa, že by ju nejako nadchol. Čo to vravela? 'Rada by som vedela, čo mu minulý týždeň bolo.' Niečo v tom zmysle. Neznie to, ako by ju to zaujímalo. Asi sa teda veľmi nerozprávali...
Takto sa snažil povzbudiť, nadšený myšlienkou, že Bella sa o mňa nezaujíma. Naštvalo ma to viac, ako bolo prípustné, tak som ho prestal počúvať.
Pustil som si CD s akousi dosť agresívnou hudbou a zvýšil som hlasitosť tak, aby to prekričalo ostatné hlasy. Musel som sa veľmi sústrediť na hudbu, aby som sa opäť neponoril do myšlienok Mika Newtona na sledovanie nič netušiaceho dievčaťa...
Párkrát som podvádzal. Nešpehujem ju, snažil som sa presvedčiť samého seba. Len som sa pripravoval. Chcel som vedieť, kedy presne odíde z telocvične, kedy dorazí na parkovisko. Nechcel som, aby ma prekvapila.
Keď študenti začali prúdiť z dvier telocvične, vystúpil som z auta, aj keď som si presne nebol istý, prečo som to urobil. Ľahko pršalo - ignoroval som, že mi pomaly moknú vlasy.
Chcel som, aby ma tu videla? Dúfal som, že sa príde so mnou porozprávať? Čo som to vlastne robil?
Nepohol som sa, aj keď som sa presviedčal, aby som nastúpil späť do auta, vediac, že moje správanie je trestuhodné. Prekrížil som si ruky na hrudi a dýchal som veľmi plytko, keď som ju zazrel, ako pomaly išla oproti mne s ovisnutými kútikmi. Nepozrela sa na mňa. Párkrát sa pozrela na mraky s takým výrazom, ako keby ju rozčuľovali.
Bol som sklamaný, keď sa dostala ku autu skôr, ako okolo mňa prešla. Ozvala by sa ku mne? Ozval by som sa ja k nej?
Sadla si do svojho pickupu s vyblednutou červenou farbou - do hrdzavej obludy, ktorá bola staršia ako jej otec. Pozoroval som ju, ako naštartovala--ten starý stroj zahučal hlasnejšie než každé iné vozidlo na parkovisku--a potom si natiahla ruky smerom ku kúreniu. Chlad jej bol nepríjemný - nepáčil sa jej. Prečesala si prstami svoje husté vlasy, našuchoriac si ich, ako keby sa ich snažila vysušiť. Predstavoval som si, ako by asi vnútrajšok auta voňal, no rýchlo som tu myšlienku vypudil z hlavy.
Obzrela sa okolo, keď sa pripravovala vycúvať a konečne sa pozrela mojim smerom. Pozerala na mňa len krátku chvíľu takže všetko, čo som jej mohol prečítať v očiach bolo prekvapenie, predtým, než odomňa odtrhla oči a začala cúvať. Počul som, ako dupla na brzdu a len o chlp sa vyhla nárazu do auta Erina Teagueho.
Zahľadela sa do spätného zrkadla, ústa mala od zlosti otvorené. Keď ju to druhé auto obišlo, rýchlo skontrolovala okolie toho svojho, dokonca dvakrát, a potom vycúvala z parkovacieho miesta tak opatrne, že som sa musel zasmiať. Vyzeralo to, ako keby si myslela že je nebezpečná v jej starom pickupe.
Myšlienka Belly Swanovej - byť nebezpečná pre každého, nezáležiac na tom, na čom jazdí, ma držala pri smiechu celý čas čo míňala moje auto, uprene hľadiac pred seba.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Ktorý film máte najradšej?

Underworld 10.8% (13)
Van Helsing 13.3% (16)
Twilight 14.2% (17)
Interwiev with a Vampire 8.3% (10)
iný fantasy 5.8% (7)
nemám rád fantasy filmy 10% (12)
Harry Potter 7.5% (9)
Eragon 3.3% (4)
Pán Prsteňov 10% (12)
Zlatý Kompas 8.3% (10)
Krev jako čokoláda 8.3% (10)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama