MS - 9. Port Angels (2/3)

25. srpna 2009 v 13:47 | Stefanie Meyer |  Midnight sun - Stefanie Meyer
"Hm..." zaváhala, pravdepodobne sa zamýšľala nad tou požiadavkou. "Zajtra pred začiatkom vyučka budem musieť autom zraziť Tylera Crowleyho?" Povedala to, ako keby to bola otázka.

Áno, to bolo presne to, čo som potreboval. Samozrejme že Bella príde s niečím nečakaným. Presne ako predtým, zvuk násilia, ktorý jej vyšiel z pier bol veľmi vtipný - tak vtipné, až ma to dokázalo na chvíľu vyrušiť. Ak by som nehorel potrebou zabíjať, isto by som sa smial.
"Prečo?" opýtal som sa jej, aby znova prehovorila.
"Každému hovorí, že ma berie na koncoročný ples," povedala tým svojim tigrovito-mačiatkovským pobúrením. "Čiže buď sa zbláznil, alebo sa snaží odčiniť, že ma minule takmer zabil... veď ty si to pamätáš," doložila sucho, "A myslí si, že koncoročný ples je ten správny spôsob, ako to spraviť. Tak som si pomyslela, že ak by som ohrozila jeho život, boli by sme si kvit a už by sa nemusel snažiť to naprávať. Nepotrebujem nepriateľov a Lauren by sa možno stiahla, keby mi dal pokoj. Alebo by som mohla skoncovať s jeho Sentrou," pokračovala zamyslene. "Keď nebude mať auto, nemôže nikoho zobrať na ples..."

Bolo povzbudzujúce vidieť, že občas sa aj pomýlila. Tylerova neodbytnosť nemala nič spoločné s nehodou. Asi si neuvedomovala, aký vplyv mala na chlapcov na strednej škole. Nevšimla si ani, aký vplyv mala na mňa?
Ach, fungovalo to. Jej zvláštne pracovanie mysle bolo vždy také fascinujúce. Začínal som mať nad sebou kontrolu, konečne som videl cez tú pomstu a mučenie...
"Počul som o tom," povedal som jej. Prestala rozprávať, no ja som potreboval presný opak.
"Aj ty?" neveriaco sa opýtala. Potom bol jej hlas rozčúlenejší, než obyčajne. "Ak by ostal ochrnutý od krku nadol, tiež by nemohol ísť."
Želal som si, aby tu bol nejaký spôsob, aby pokračovala vo svojich vyhrážkach smrti a ublíženia na zdraví. Nemohla si vybrať lepší spôsob, ako ma ukľudniť. Jej slová - v jej prípade len sarkazmus, zveličovanie - boli presne to, čo som práve potreboval.
Vzdychol som si a otvoril som oči.
"Lepšie?" nesmelo sa opýtala.
"Ani nie."
Bol som síce kľudnejší, no nebolo mi lepšie. Pretože hoci som si uvedomil, že nemôžem zabiť netvora menom Lonnie, stále som to chcel takmer viac ako hocičo na svete. Takmer.
Jediná vec, ktorú som momentálne chcel viac, než ako spáchať vraždu, bolo toto dievča. A hoci som ju nemohol mať, už len snívanie o tom mi znemožňovalo ísť a spôsobiť zabijacké vyčíňanie - nezáležiac na tom, ako veľmi by sa to dalo ospravedlniť.
Bella si zaslúžila niečo lepšie, ako bol vrah.
Celých sedemdesiat rokov som sa snažil byť niečo iné než vrah. Tieto roky snahy ma nikdy nespravia hodným Belly. No keby som sa vrátil k predošlému životu - životu vraha - hoci len na jednu noc, Bella by sa pre mňa stala navždy nedosiahnuteľnou. Aj keby som sa nenapil ich krvi - nemal by som ako dôkaz toho rubínové oči - neucítila by ten rozdiel?
Snažil som sa byť pre ňu dosť dobrý. Síce je to nemožné, no budem sa snažiť ďalej.
"Čo sa deje?" zašepkala.
Do nosa mi vrazil jej dych a to mi pripomenulo, prečo som si ju nezaslúžil. Po tom všetkom, aj keď som ju tak strašne miloval... stále sa mi na ňu zbiehali sliny.
Bol som k nej taký úprimný, ako som len mohol. Bol som jej to dlžný.
"Občas nezvládam svoj temperament, Bella." Hľadel som do noci a prial som si naraz to, aby počula ten strašidelný podtón v mojich slovách, ale zároveň, aby si to nevšimla. U mňa prevládalo to druhé želanie. Uteč, Bella, uteč. Ostaň, Bella, ostaň. "Ale nebolo by na nič dobré, keby som sa otočil a dohnal tých..." Už len myšlienka na to ma takmer prinútila vybehnúť z auta. Zhlboka som sa nadýchol a dovolil som jej vôni, aby sa prehnala mojim hrdlom. "Aspoň sa o tom snažím sám seba presvedčiť."
"Aha."
Nič viac už nepovedala. Koľko si toho prečítala medzi riadkami? Kradmo som na ňu zazrel, no jej tvár bola nečitateľná. Pravdepodobne to bolo tým šokom. No, aspoň nekričala. Zatiaľ.
Na chvíľu som mlčal. Bojoval som sám proti sebe, snažil som sa byť tým, kým by som mal. Ale zároveň kým som byť nemohol.

"Jessica a Angela sa budú báť," povedala ticho. Hlas mal veľmi pokojný, netušil som, čím by to mohlo byť. Bola v šoku? Alebo možno že si ešte naplno neuvedomila, čo sa práve stalo. "Mala som sa s nimi stretnúť."

Chcela byť odo mňa čo najďalej? Alebo sa len bála, že sa o ňu budú kamarátky strachovať?

Neodpovedal som jej, no naštartoval som auto a odviezol som ju späť. Každým metrom, ktorým som bol bližšie k mestu, bolo ťažšie udržať sa. Bol som k nemu tak blízko...
Ak bolo moje prianie nesplniteľné - ak si ju nikdy nezaslúžim - tak potom prečo by som ho nemal potrestať? Toľko by som si mohol dovoliť...
Nie. Nevzdávam sa. Ešte nie. Príliš som po nej túžil, aby som sa vzdal.
K reštaurácii, kde sa mala stretnúť s priateľkami, sme dorazili ešte skôr, než som si stihol dať dokopy svoje myšlienky. Jessica a Angela už dojedli a obe boli veľmi znepokojené. Rozhodli sa ju ísť hľadať naprieč tmavou ulicou.
Dnešok nebol veľmi dobrý na vychádzky--
"Ako si vedel, kde...?" prerušila ma Bellina nedopovedaná otázka a ja som si vtedy uvedomil, že som opäť šliapol vedľa. Bol som príliš zaneprázdnený, aby som sa jej opýtal, kde sa mala stretnúť s priateľkami.
No namiesto toho, aby dokončila, čo začala, len potriasla hlavou a jemne sa usmiala.
A čo malo znamenať toto?
Nemal som dosť času rozmýšľať nad tým. Otvoril som dvere.
"Čo robíš?" zmätene sa opýtala.
Nespúšťam ťa z očí. Snažím sa neostať dnes večer sám. Asi niečo také. "Beriem ťa na večeru."
No, tak toto bude zaujímavé. Ešte pred nedávnom som zamýšľal zavolať Alice, aby som mohol predstierať, že som si náhodne vybral tú istú reštauráciu ako Bella. A aha, kam som sa dostal, mám s ňou prakticky rande. No pravdepodobne sa to nerátalo, keďže som jej nedal šancu odmietnuť ma.
Kým som obišiel auto, dvere už mala pootvorené - bolo frustrujúce, keď som sa musel pohybovať ľudsky - namiesto toho, aby počkala na to, aby som jej ich otvoril. Bolo to preto, že nebola zvyknutá, aby s ňou niekto zaobchádzal ako s dámou, alebo si o mne nemyslela, že som gentleman?
Čakal som, kým sa ku mne pridá a bol som čím ďalej, tým viac znepokojený, že dievčatá pokračovali svojou cestou naprieč tmavou ulicou.
"Choď za Jessicou a Angelou, aby som nemusel sledovať aj ich," rýchlo som jej prikázal. "Asi by som sa neudržal, keby som znova narazil na tvojich nových známych." Nie, na to by som nebol dosť silný.
Striasla sa, no rýchlo zareagovala. Pohla sa ich smerom a zavolala za nimi, "Jess! Angela!" Otočili sa, zatiaľ čo im Bella mávala, aby upútala ich pozornosť.
Bella! Je v poriadku! Pomyslela si s úľavou Angela.
Nemešká trochu? Zahundrala Jessica, ale bola takisto rada, že sa Bella nezranila ani nestratila. Po tomto som ju mal len o maličký kúsoček radšej.
Ponáhľali sa späť, no odrazu zostali šokovane stáť, keď ma vedľa nej zbadali.
Uh-čo?! Ohromene si pomyslela Jessica. Do čerta, to nie je možné!
Edward Cullen? Odišla len preto, aby ho mohla ísť hľadať? Ale prečo by sa pýtala, prečo nie sú v meste, ak by vedela, že je tu... Nakrátko som zbadal Bellin zahanbený výraz, keď sa pýtala Angely, či moja rodina často chýbala v škole. Nie, nemohla to vedieť, rozhodla sa Angela.
Jessicine myšlienky sa presúvali z prekvapenia na podozrenie. Bella mi čosi zatajila.
"Kde si bola?" opýtala sa zízajúc na Bellu, no všimol som si, ako na mňa okrajovo zakukla.
"Stratila som sa. A potom som náhodou stretla Edwarda," povedala Bella, ukazujúc na mňa. Jej hlas bol pozoruhodne.. normálny. Ako keby sa to naozaj aj bolo stalo.
Musí byť v šoku. To bolo jediné vysvetlenie.

"Nevadilo by vám, keby som as k vám pridal?" slušne som sa opýtal, hoci som vedel, že už večerali.
Ej do ďábla, ale je sexi!! /pozn. prekl.: to mi poradila kamoška, v záchvate smiechu... :D/ Pomyslela si Jessica, ktorej myšlienky sa zmenili na mierne nesúvislý bľabot.
Angela bola na tom lepšie. Ach, keby sme už nejedli. Wow. Ja len že... Wow.
Prečo by takto nemohla reagovať Bella?
"Ehm... jasné, že nie," súhlasila Jessica.
Angela sa zamračila. "No, Bella, my sme sa vlastne už najedli, kým sme na teba čakali," priznala sa. "Prepáč."
Čo? Sklapni!
Namietala Jessica.
Bella len bezstarostne pokrčila plecami. Určite je v šoku. "To je okej, ja nie som hladná."
"Podľa mňa by si mala niečo zjesť," nesúhlasil som. Potrebovala trochu cukru - hoci už aj tak voňala dosť sladko, pomyslel som si ironicky. O chvíľu sa zrúti a dostala by sa z toho skôr, keby nemala prázdny žalúdok. Ľahko odpadávala, toľko som sa už naučil.
Dievčatá by neboli v nebezpečenstve, ak by šli priamo domov. Ich to neprenasledovalo na každom kroku.
A aj tak by som bol radšej s Bellou osamote - aspoň pokiaľ by bola schopná ostať so mnou osamote ona.
"Vadilo by vám, keby som dnes odviezol Bellu domov?" Opýtal som sa Jessicy ešte skôr, než stihla Bella zareagovať. "Nebudete musieť čakať, kým sa naje."
"Hm, žiaden problém, myslím..." Jessica uprene sledovala Bellu a snažila sa z jej tváre vyčítať, či to chce aj ona.
Chcela by som zostať... No pravdepodobne ho chce mať sama pre seba. Kto by nechcel? pomyslela si. Presne v tom momente sledovala Bellu, ako žmurkla.

Bella žmurkla?
"Okej," povedala rýchlo Angela, keďže si myslela, že je to presne to, čo chce Bella. A aj sa tak zdalo. "Tak sa uvidíme zajtra, Bella... Edward." Usilovala sa povedať moje meno v nenútenom tóne. Potom schytila Jessicinu ruku a odťahovala ju preč.
Budem musieť nájsť nejaký spôsob, ako sa za to Angele poďakovať.
Jessicine auto bolo zaparkované len neďaleko, pričom stálo pod jasným svetlom pouličnej lampy. Bella ich pozorne sledovala, až sa jej od sústredenia vytvorila na čele vráska, pokiaľ nesedeli v aute, takže si musela plne uvedomovať to nebezpečenstvo, v ktorom sa len pred chvíľou nachádzala. Keď Jessica odchádzala, zakývala jej a Bella odkývala naspäť. Keď auto zmizlo, zhlboka sa nadýchla a otočila sa ku mne.
"Naozaj nie som hladná," povedala mi.
Prečo čakala, kým odídu, aby ku mne mohla prehovoriť? Naozaj so mnou chcela byť osamote - dokonca aj teraz, keď bola svedkom mojej neuveriteľnej zúrivosti?
Tak či onak, niečo zje.
"Sprav mi láskavosť," povedal som.
Otvoril som dvere do reštaurácie a čakal som.
Vzdychla si a vošla dnu.
Prešiel som popri Belle k hosteske. Bella sa ešte stále zdala kľudná. Chcel som sa dotknúť jej ruky, jej čela, skontrolovať, či nemá horúčku. No moje chladné ruky by ju určite odradili, tak ako aj minule.
Oh, môj ty... hosteskin hlasitý mentálny hlas prenikol do môjho podvedomia. Môj ty, och, ty...

Zdalo sa, že som mal dnes výnimočné šťastie na takéto ohlasy. Alebo som si to len teraz viac uvedomoval, keďže som si hrozne prial, aby ma takto vnímala Bella? Pre našu korisť sme boli atraktívni. Nikdy predtým som sa nad tým veľmi nezamýšľal. Zvyčajne, ak nerátame ľudí ako Shelly Copová a Jessica Stanleyová, ich po počiatočnom očarení vystriedalo zdesenie...
"Stôl pre dvoch?" opýtal som sa, keďže hosteska neprehovorila.

"Oh, ehm, áno. Vitajte v La Bella Italia." Hmm! Aký má hlas! "Prosím, nasledujte ma." Bola úplne zabraná do svojich myšlienok - plánovala.
Možno že je jeho sesternica. Sestra ťažko, nie sú si podobní. Ale určite rodina. On si nemôže vyraziť s niekým, akoona.

Ľudské oči boli zastreté; nič nevnímali jasne. Ako si mohla táto úzkoprsá žena myslieť o mne, o mojom fyzickom výzore - mimochodom, lákadlo pre korisť - že som príťažlivý a pritom nevidieť jedinečnosť dievčaťa, ktoré sedelo vedľa mňa?
Hm, v každom prípade, nechcela by som jej dopomôcť, pomyslela si, keď nás viedla k stolu pre štyroch uprostred najplnšej časti reštaurácie. Mohla by som mu posunúť moje číslo, kým je tu ona...? uvažovala.
Z peňaženky som vybral istý obnos. Ľudia vždy začali zázračne spolupracovať, ak prišlo na peniaze.
Bella si sadala za stôl, ktorý nám vybrala hosteska. Zavrtel som hlavou a tak zaváhala a naklonila zvedavo hlavu. Áno, dnes bude veľmi zvedavá a preplnená časť nie je veľmi ideálne miesto na takýto rozhovor.

"A niečo súkromnejšie?" opýtal som sa hostesky, zatiaľ čo som jej podával peniaze. Oči sa jej prekvapením rozšírili a potom zúžili, keď zachytila to, čo som jej podával.
"Samozrejme."
Kým nás viedla k deliacej stene, zízala na peniaze.
Päťdesiat dolárov za iný stôl? Teda, dosť bohatý. To dáva zmysel - stavím sa, že jeho bunda stála viac, než suma na mojej výplate. Do kelu. Prečo by požadoval súkromie s osobou, akou je
ona?
Ponúkla nám box v odľahlejšej časti reštaurácie, kde nás nikto nemohol zazrieť - alebo aspoň Bellinu reakciu na čokoľvek, čo jej dnes poviem. Nemal som ani šajn, čo odo mňa bude chcieť. Alebo čo jej poskytnem ja.
Koľko toho už uhádla? Ako si vysvetľovala dnešné udalosti?
"Môže byť?" opýtala sa hosteska.
"Výborné," povedal som a keďže som bol mierne rozčúlený nad jej prístupom k Belle, zoširoka som sa na ňu usmial, ukazujúc zuby. Nech ma len vidí v pravom svetle.

Wow. "Hm... vaša servírka tu bude hneď." Nemôže byť skutočný. Pravdepodobne sa mi to sníva. Možno že zmizne... možno že by som mohla napísať svoje číslo na tanier kečupom... Uvažovala, keď odchádzala, s hlavou jemne naklonenou do strany.
Zvláštne. Ešte stále nebola vystrašená. Náhle som si spomenul na Emmettovo dráždenie v jedálni pred niekoľkými týždňami. Stavím sa, že ja by som ju vystrašil lepšie.
Žeby som zmäkol?
"Toto by si naozaj nemal ľuďom robiť," Bella prerušila moje myšlienky kritizujúcim tónom. "Nie je to fér."
Sledoval som jej výraz. Na čo to myslela? Veď som tú servírku nevystrašil, aj napriek tomu, že som sa o to pokúšal. "Robiť čo?"
"Takto ich omámiť, teraz to veľmi pravdepodobne rozdýchava v kuchyni."
Hmm. Bella sa v tom dosť mýlila. Hosteska teraz v kuchyni o mne rozprávala svojej kolegyni.
"Ale, no tak," vyčítala mi Bella, keď som jej ihneď neodpovedal. "Musíš vedieť, aký máš na ľudí účinok."
"Omamujem ľudí?" To bolo zaujímavé pomenovanie. Na dnešok sedelo. Rozmýšľal som, prečo ten rozdiel...
"Nevšimol si si to?," kritizujúc sa ma opýtala. "To si myslíš, že sa ľudia tak ľahko podriaďujú?"
"Omamujem aj teba?" Moju zvedavosť som tentoraz vyslovil nahlas a keď už slová boli vonku, bolo príliš neskoro vziať ich späť.
No predtým, než som mal čas zhlboka oľutovať otázku, ktorú som vypustil z úst, odpovedala, "Často." Líca sa jej sfarbili doružova.
Omamoval som ju.
Moje tiché srdce prekypovalo nádejou tak intenzívne, ako ešte nikdy predtým.

"Ahoj," povedala servírka a predstavila sa. Jej myšlienky boli hlasné, zreteľnejšie než hosteskine, no nevnímal som ich. Namiesto toho som sa díval na Bellinu tvár a sledoval som, ako jej pod kožou prúdi krv, nevšímajúc si ani tak ten oheň v krku ako to, ako ju to rozjasnilo a ako to sedelo s jej krémovou pokožkou...
Servírka odo mňa čosi čakala. Ach, jasné, pýtala sa, či si dáme niečo na pitie. Pokračoval som v sledovaní Belly, keď sa na ňu servírka neochotne pozrela.
"Dám si... kolu?" Povedala Bella, ako keby si pýtala povolenie.
"Dve koly," doplnil som ju. Smäd - ten ľudský - bol príznakom šoku. Uistím sa, že sa do jej krvného obehu dostane cukor.
Hoci, vyzerala zdravo. Viac než zdravo, ona takmer žiarila.
"Čo je?" opýtala sa, premýšľajúc, prečo na ňu tak zízam, aspoň to som si myslel. Ani som si neuvedomil, že servírka už odišla.
"Ako sa cítiš?" Opýtal som sa jej.
Zažmurkala prekvapením nad mojou otázkou. "Fajn."
"Nie je ti zle, nevoľno, zima?"
Bola ešte viac zmätená. "Malo by mi byť?"
"Ja vlastne čakám, kedy sa dostaneš do šoku." Pousmial som sa, očakávajúc, že bude zapierať. Nechcela, aby ju niekto opatroval.

Chvíľu jej trvalo, kým mi odpovedala. Bola mierne nesústredená. Občas tak vyzerala, keď som sa na ňu pozeral. Bola... omámená?
Tak strašne rád by som tomu veril.
"Nemyslím si, že by k tomu došlo. Vždy sa mi veľmi dobre darilo potláčať nepríjemné veci," odpovedala, jemne bez dychu.
Takže už mala skúsenosti s nepríjemnými vecami? Bol jej život vždy vystavený takémuto nebezpečenstvu?
"Ale aj tak," povedal som jej. "Cítil by som sa lepšie, keby si do seba dostala trochu cukru a jedla."
Servírka sa vrátila s kolami a košíkom chlebových tyčiniek. Položila ich predo mňa a pýtala sa ma, či si nechcem niečo objednať, popritom snažiac sa zachytiť môj pohľad. Naznačoval som jej, žeby sa mala obrátiť k Belle a potom som ju znova ignoroval. Mala nechutnú myseľ.
"Hm..." rýchlo prebehla pohľadom menu. "Dám si hríbové ravioli."
Servírka sa ku mne dychtivo otočila. "A vy?"
"Pre mňa nič."
Bella sa mierne zaškerila. Hmm. Musela si všimnúť, že nikdy nejedávam. Ona si všimla všetko. A ja som vždy zabudol, že pri nej musím byť opatrný.
Počkal som, kým budeme znovu sami.
"Napi sa," trval som na svojom.
Prekvapilo ma, že mi okamžite a bez námietok vyhovela. Pila dovtedy, kým nevyprázdnila pohár a tak som pred ňu posunul druhý pohár a mierne som sa zamračil. Smäd, alebo šok?
Trochu si odpila a zachvela sa.
"Je ti zima?" "To je len tou kolou," povedala, no znova sa zatriasla a jej pery sa mierne roztriasli, ako keby práve začínala drkotať zubami.
Tá pekná blúzka, čo mala na sebe, nevyzerala schopná zohriať ju; sedela jej ako druhá koža, takmer taká krehká, ako tá prvá. Bola taká jemná, taká... smrteľná. "Nemáš bundu?" "Mám." zmätene sa obzerala okolo seba. "Ach, nechala som ju v Jessicinom aute."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Smithe658 Smithe658 | E-mail | Web | 3. července 2014 v 21:00 | Reagovat

Hello There. I found your blog using msn. This is a really well written article. Ill make sure to bookmark it and return to read more of your useful information. Thanks for the post. I will definitely return. bbeefcageeecbecf

2 Pharma366 Pharma366 | E-mail | Web | 4. července 2014 v 12:46 | Reagovat

Very nice site! <a href="http://opeyixa2.com/qvovqaa/1.html">cheap goods</a>

3 Pharme414 Pharme414 | E-mail | Web | 4. července 2014 v 12:48 | Reagovat

Very nice site! cheap goods http://opeyixa2.com/qvovqaa/4.html

4 Pharma758 Pharma758 | E-mail | Web | 4. července 2014 v 12:49 | Reagovat

Very nice site!

5 side side | E-mail | Web | 5. července 2014 v 18:42 | Reagovat

Hello!

6 Smithe312 Smithe312 | E-mail | Web | 2. srpna 2014 v 6:20 | Reagovat

When choosing the colours for you office, there are a few basic points to consider. efdegadeedagkfba

7 cialis cialis | E-mail | Web | 7. srpna 2016 v 11:30 | Reagovat

I'm trying to find sites that have already fantastic useful information on what's popular and what is the optimum makeup products is..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama